Diváci, ktorí prišli v sobotu na NTC, predpokladám, neľutovali, nezávisle od toho komu prišli fandiť. Derby prinieslo dobrú hru oboch mužstiev, dramatický vývoj, nadšené povzbudzovanie fan klubov, napätie až do konca a pre nás i dobrý výsledok. Jediným problémom bolo úzkostlivé rozhodovanie arbitrov, ktoré spôsobovalo zbytočnú nervozitu i množstvo zbytočných kartových trestov.
Zápas sme začali veľmi dobre, súpera sme napádali už pri základnej rozohrávke, nedovolili sme mu rozvinúť kombinačnú hru a od piatej minúty, keď sa hráči zbavili zbytočnej nervozity sme ovládali hru. Dobre sme sa hýbali a kombinovali, ľahko sme sa dostávali pred súperovu šestnástku, no tam sme nevolili optimálne riešenia a tak sa obrane hostí darilo udržiavať čisté konto. Aj tak sme si vypracovali viacero dobrých príležitostí, no Lozanov obstrel brankára skončil na tyčke, Ferencov dobrý volej po teči tesne minul bránku, strely z diaľky pochytal spoľahlivý Pohoryliak, ktorý zneškodnil i strelu Laufíka z 5 metrov v najväčšej šanci prvého polčasu.
Naša neschopnosť dať gól postupne umožnila súperovi dostať sa do hry a cez rýchle protiútoky i ohroziť našu bránku. V 40. minúte nás potrestali gólom, keď sa po dobrom protiútoku a centri v päťke najrýchlejšie zorientoval Matalík a loptu odrazenú od nášho obrancu „upratal“ do našej bránky.
Cez polčas sme si v kabíne povedali, že nie je dôvod na paniku, ale dobrú hru v poli musíme doplniť väčším dôrazom a aktivitou v pokutovom území, aby sme prevahu pretavili do gólov. Zámer sa vydaril hneď po prvom rohu v druhom polčase, Paťo Kendra dôsledne sledoval loptu a na dvakrát ju dorazil za brankárov chrbát. Gól nás povzbudil, opäť sme zatlačili, no hru následne ovplyvnili prísne žlté karty rozhodcu, ktorý po druhej vylúčil Bukovinského. Lavička súpera zareagovala masívnym striedaním troch hráčov, my sme iba prispôsobili rozostavenie hráčov na ihrisku, no ukázalo sa, že efektívne. Orság v 62. minúte prienikovou prihrávkou výborne vysunul Lozana, ten potvrdil svoje strelecké kvality a s prehľadom umiestnil loptu po zemi okolo brankára do siete.
Do konca bolo ešte ďaleko, súper pridal na obrátkach, no naša dobre organizovaná defenzíva, brankár Straka i koncentrované výkony všetkých hráčov im nedovoľovali vytvárať si šance, či vyrovnať. Naopak, na ihrisko sme postupne poslali brejkových Chodníčka a Kreša a aj preto sa nám darilo dostávať do nebezpečných protiútokov a rušiť súperov tlak i snahu o vyrovnanie. V predĺžení sme sa po faule na Kreša dokonca dostali i k penalte, Majko Ferenc ju však v poslednej minúte zápasu nepremenil.
Derby sa vydarilo, malo všetky atribúty aby divákov zaujalo a pobavilo. Škoda prehnane opatrného rozhodovania (na ktoré som doplatil i ja a po päťdesiatich rokoch aktívnej činnosti vo futbale som dostal prvú červenú kartu za opustenie vymedzeného priestoru a zachytenie lopty, ktorá smerovala za autovú čiaru na jej hranici....!). Hráči oboch mužstiev hrali naozaj fér, potrestané fauly na oboch stranách vyplynuli zo snahy získať loptu nie z prehnanej agresivity či nedajbože zákernosti. Všetci aktéri sa poznajú, niektorí hráči hrali v oboch kluboch, v kádroch bolo dvanásť hráčov - konškolákov, bývalých a súčasných študentov Strednej športovej školy v Poprade, výborní boli diváci, takže dôvod na takéto zásahy do hry od rozhodcov naozaj nebol.
Na jeseň sme v Kežmarku pred 1 100 divákmi odohrali náš najhorší zápas sezóny, za ktorý som sa úprimne hanbil. V sobotu chlapci ukázali, že futbalovo i mentálne dospievajú a sú kvalitatívne inde. Stále sme mladé mužstvo, ale všetci v klube veríme, že nárast kvality budú dokazovať i v nasledujúcich zápasoch.
