V 20. kole sme sa cestovali do Sniny, za súperom, ktorému sa jar príliš nedarí zbierať body aj napriek tomu, že predvádza celkom solídnu hru. Ťažký žreb úvodu sezóny ho však dostal do pozície, ktorá mu velila za každých okolností s nami vyhrať, ak sa nechcel zamočiť do záchranárskych prác. Počítali sme preto s nasadením i bojovnosťou súpera, dobre sme sa pripravili na jeho hru, čo bolo vidno už od začiatku zápasu. Naša kombinačná hra a aktívna vysunutá obrana nám zabezpečila hernú prevahu, z ktorej rýchlo rezultoval prvý gól z peknej kombinačnej akcie po osi Orság – Carrard – Lozano. Nelson potvrdil svoje zakončovateľské kvality a šancu s prehľadom premenil. Žiaľ v ďalšom priebehu zápasu sa už nenašiel nikto, kto by ho napodobnil.
A to bol náš hlavný problém. Dobre nám fungovala kombinácia i prechod do útoku, no riešeniam predfinálnych situácii i gólových šancí chýbala invencia, dravosť a dôraz. Práve kvôli tomu sme náskok nezvyšovali a súper tak dostal priestor na zvrat. V prvom polčase sme ho ale do šance nepustili. Vyrovnanie tak prišlo od Dického, z úzkostlivo odpískanej, no najmä úplne zbytočnej penalty po zákroku na hráča vychádzajúceho s loptou zo šestnástky.
Po jedenástke začala hra od bránky k bránke, pretože obe mužstvá chceli strhnúť víťazstvo na svoju stranu. My sme však pokračovali v nedôslednom riešení gólových situácii, súper svoje dve situácie
nevyužil a tak rušný, behavý a obojstranne útočný zápas skončil remízou. Nemôžem povedať, že zaslúženou, pretože v Snine sme mohli a mali vyhrať. Bod sme nezískali, ale podľa priebehu hry sme remízou dva stratili. A to je veľká škoda, pretože sme sa mohli dostať do bezpečnej pozície v tabuľke a hrať v kľude o umiestnenie. Takto musíme byť naďalej „v strehu“ a koncentrovať sa na získavanie bodov nevyhnutných pre úplnú istotu záchrany. Verím, že už v sobotu nárast hernej kvality mužstva potvrdíme ziskom bodov v domácom zápase s Vranovom a priblížime sa na dosah k nášmu cieľu.