V sobotu sme privítali na perfektne pripravenom trávniku NTC (pochvala trávnikárom za precíznu obnovu po sústredení ženskej reprezentácie) lídra súťaže Humenné. Vedeli sme, že ideme hrať proti najsilnejšiemu súperovi v súťaži, s výborne fyzicky i takticky pripravenými hráčmi, no napriek tomu sme si povedali, že nebudeme „kaziť futbal,“ ale skúsime aktívne vysoké napádanie kombinované s rýchlou útočnou kombináciou s nádejou, že sa nám podarí súpera prekvapiť.
V prvom polčase nám slušne fungovala defenzíva, jedinú šancu súpera sme pripravili nepresným odkopom my, ten ju na šťastie nevyužil a do ďalších príležitostí sme ho už nepustili. V útočnej fáze však si však naši hráči museli zvyknúť na individuálnu kvalitu hráčov Humenného podporenú i organizovanosťou a disciplínou mužstva v defenzíve. Trvalo tridsať minút, kým sme sa zbavili zbytočnej nervozity a hlavne sa prispôsobili rýchlosti a sile súpera. Vďaka tomu sme v závere polčasu vyrovnali hru v strede poľa a vytvorili sme si pár streleckých pozícií a štandardných situácii. Žiaľ nič z toho neprinieslo čistú šancu či dokonca gól.
Druhý polčas sme však začali zle, skúsený súper využil prvé naše systémové zaváhanie v strede poľa a z rýchleho protiútoku v situácii traja na troch vyťažil striedajúci Straka prvým dotykom v zápase gól. Ostali sme otrasení, čo prinieslo zbytočnú vkĺzačku Corrada v šestnástke, za ktorú rozhodca nariadil pokutový kop, ten však Straka výborným zákrokom zneškodnil.
Prestriedali sme, aby sme dodali mužstvu energiu, no striedajúci Irrorobeje riskantným zákrokom dal šancu rozhodcovi zapískať druhú jedenástku a z tej sa Straka už nepomýlil. Veľmi si vážim, že mužstvo za tohto stavu a po takom vývoji nerezignovalo, skonsolidovalo sa a odohralo najlepšiu sekvenciu v útočnej fáze. Konečne sme súper pritlačili, vypracovali si viacero rohových a trestných kopov i nejaké nebezpečné situácie, z ktorých najnádejnejšia bola hlavička Lukáša Janigloša. Pokus o prehodenie brankára však skončil nad bránkou. Presnejší bol striedajúci Kapsdorfer, ktorý vyhral defenzívny súboj pre pokutovým územím súpera dobre si hodil loptu a nádherne trafil ľavačkou k tyči Brédovej bránky.
Pozitívny impulz zo zníženia sme podporili nasadením ďalších útočných hráčov a celkom reálne sme začali bojovať o remízu. Žiaľ pri snahe o vyrovnanie sme opäť otvorili stred a kvalitný súper nás potrestal tretím gólom, ktorý definitívne rozhodol o víťazovi. Prehra ma samozrejme neteší, na druhej strane sme si mohli urobiť obraz o tom kde herne sme a čo nám chýba na najlepších v súťaži. Obraz nebol zlý, boli sme rovnocenný súper pre jednotku v súťaži, team ašpirujúci na postup však vedel vyťažiť finálne veci z vysokej individuálnej i kolektívnej kvality a vyhral zaslúžene.
Nebudem sa vyjadrovať k výkonu hlavného rozhodcu, nemám k dispozícii záznam zo situácii pred jedenástkami, ani z faulu v 93. minúte, za ktorý vylúčil Kendru, no nepamätám si ani ako tréner, ani ako divák na zápas, v ktorom rozhodca zapíska dve jedenástky proti domácim a zavŕši to vylúčením
hráča pre potiahnutie za dres v situácii, ktorá z môjho pohľadu nebola ani zďaleka gólovou. Zbytočný tretí gól a vylúčenie ma mrzia, máme však týždeň aby sme sa otriasli a opäť bojovali o ďalšie víťazstvá.
