Na horúcu pôdu jedného z favoritov súťaže sme neprišli odovzdane, chceli sme prehustiť priestor pred našou šestnástkou a po zisku lôpt prechádzať do rýchlych protiútokov. Herný plán nám v prvom polčase vychádzal v defenzíve, súpera sme minimálne púšťali do zakončenia a do šancí. Gól padol po ojedinelom zaváhaní a nezachytení nábehu Pálfiho, ktorý pozíciu sám pred brankárom využil. V solídnej defenzívnej hre sme pokračovali, no zlyhávali sme v ofenzíve. Útočníci sa po nábehoch nedokázali presadiť v hre jeden na jedného a tak sme pohrozili iba zo striel z poza šestnástky a po rohoch.
V druhom polčase sme pokračovali v taktickej hre, opäť sme však neskoro zareagovali na vývoj situácie a výborný Streňo dal s prehľadom druhý gól. Po ňom sa hra otvorila, snažili sme sa so zápasom ešte niečo urobiť, žiaľ naši mladí útoční hráči sa nedokázali presadiť ani kombinačne, ani individuálne. Tretí gól bol výsledkom tejto nemohúcnosti, po našich ľahkých stratách lôpt sa súper dokázal z protiútokov presadzovať celkom jednoducho.
Objektívne musíme konštatovať, že sme prehrali zaslúžene, súper bol jednoducho lepší individuálne i kolektívne, výsledok zodpovedá tomu, čo sa dialo na ihrisku. Nás mohol potešiť len dobrý výkon Bukovinského, ktorý sa do zostavy vrátil po šiestich týždňoch rekonvalescencie a z výkonov Janigloša a Straku. K minuloročným výkonom sa konečne priblížil Serna, čo nám pridalo na istote v defenzíve. V zápase sme využili päť útočníkov, no niekoľko krídelných únikov Chodníčka a Moraisa nemal kto zužitkovať, boli sme vo finálnych činnostiach neškodní. Keďže vekový priemer útočníkov je dvadsať rokov, musíme akceptovať realitu – máme potenciál, no zatiaľ nie kvalitu. Hanbu sme si výkonom určite neurobili, ale ani sme súpera ničím nevystrašili.
Prestávka v súťaži nám príde naozaj vhod, budeme veľa pracovať na odstraňovaní nedostatkov a veriť, že seriózna systematická práca prinesie ovocie už v najbližšom zápase so Sninou.